Táto výsada vyhradená kedysi iba obchodníkom, zapáleným botanikom a bohabojným mníchom v náboženskej extáze sa dostala na pokriedované strany hajzlovej literatúry. V prípade, že sa vám chce zvracať, ste v správnej miestnosti.
Pučí vo mne potreba začať raziť opačný trend, odhliadnuc aj od morálnej zodpovednosti za ekologickú stopu a zničujúcim dopadom bieleho turistu na domorodé kultúry.
Je načase ostať doma.
V roku 1799, Alexander von Hubmoldt podnikol svoju slávnu päťročnú výpravu do Južnej Ameriky, ktorej ohromujúce výsledky zhmotnil v diele Journey to the Equinoctial Regions of the New Continent. O deväť rokov skôr, v roku 1790, Francúz Xavier de Maistre podnikol cestu po svojej spálni, o ktorej napísal vo svojom veľdiele Journey around My Bedroom.
Ráno zamkol byt, prezliekol sa z pyžama a s dychtivým očakávaním sa premiestil na svoj gauč. V predtuche veľkej cesty ho opustila bežná letargia a on sa pustil do obdivovania vlastných nôh, nábytku, pozorne sleduje strop a každú jeho nepravidelnosť. Na dlhé minúty sa očami zastaví na starom prádelníku a analyzuje jeho farbu, štruktúru, pôsobenie. Večer vycestuje na balkón a obdivuje svietiaci mesiac.
De Maistre sa stal priekopníkom "home travel". Jeho objav nám pomáha pochopiť, že slasť, ktorú cestovateľ prežíva, nemusí závisieť výhradne na cieli, ale aj na samotnom nastavení mysle.
Skromné a sústredené pozorovanie. Zabudnutie na očakávania iných. Opustenie bežnej predstavy o tom, čo je a čo nie je zaujímavé. Otvorenosť bizarným detailom a komickým momentom. Zvedavosť. Schopnosť nadchnúť sa.
Keď sa prepnete až tak, že vami máta cestovná horúčka a vy vylučujete strašné miligramy serotonínu, je načase vyraziť.
Najlepšie tam, kde si myslíte, že všetko poznáte. Blbosť.
Nech žije hood travel!
(prudko inšpirované knihou Alain de Botton: The Art of Travel)
